3 najčastejšie chyby, ktoré robia rodičia pri tejto hre – vyhnite sa im a užite si ju!

1. Nesprávne postavenie pier a zubov pri výslovnosti

Hláska F vzniká trením horných zubov o spodnú peru, pri ktorom prúdi vzduch von. Ak rodič túto výslovnosť neukáže dostatočne zreteľne alebo ju sám nevyslovuje presne, dieťa si môže vytvoriť chybný artikulačný vzor – napríklad nahrádza F za P alebo H, alebo hlásku úplne vynechá. Dôležité je dieťaťu ukázať, ako sa F tvorí, napríklad: „Pozri, zúbky jemne na peru a výdych: fffff. Skús to tiež tak potichu fúknuť.“

2. Nedostatočný dôraz na výdych

Keďže hláska F je založená na výdychu, deti si ju často mýlia alebo ju nevyslovia dostatočne výrazne, ak im nikto nepomôže uvedomiť si vzduch, ktorý pri nej prúdi von z úst. Rodič môže použiť jednoduchú dychovú hru: „Predstav si, že sfukuješ pierko alebo sviečku – fffff.“ Týmto spôsobom si dieťa lepšie uvedomí, že hláska vzniká vďaka výdychu, a naučí sa ju presnejšie vyslovovať.

3. Používanie básničky bez prepojenia na konkrétne známe slová

Ak rodič pri básničke nepoužije slová ako fúrik, farby, fazuľa, fúka aj v reálnom živote, dieťa môže tieto výrazy opakovať len mechanicky a bez zážitku. Pritom práve spojenie so známym predmetom alebo činnosťou (napr. hra s fúrikom, miešanie farieb, sfúknutie sviečky) výrazne posilňuje osvojovanie hlásky F. Rodič môže povedať: „Skús sfúknuť túto sviečku: fffff. Paráda! To bola krásna hláska F.“