3 najčastejšie chyby, ktoré robia rodičia pri tejto hre – vyhnite sa im a užite si ju!

1. Zamieňanie hlásky K za T alebo vynechávanie

Hláska K patrí medzi zadopodnebnú výbuchovú hlásku – vzniká vzadu v ústach, dotykom zadnej časti jazyka s mäkkým podnebím. Deti ju často vynechávajú alebo nahrádzajú hláskou T, pretože jazyk ešte nedokáže správne zrealizovať pohyb vzadu v ústach. Ak rodič nehovorí slová ako kocka, kočík, káva dostatočne zreteľne alebo si nevšimne zámeny, dieťa si môže nesprávnu výslovnosť upevniť. Pomôže hovoriť pomaly a dôrazne, napríklad: „Počúvaš? K–k–kočík. Cítiš ten klikanec vzadu?“

2. Nevhodné tempo a rýchle opakovanie

Ak rodič recituje básničku príliš rýchlo alebo v tempe, ktoré dieťa nestíha vnímať, hláska K môže „zaniknúť“ a dieťa si jej výslovnosť nedokáže osvojiť. Deti potrebujú pri tejto hláske čas na spracovanie a pozorovanie, preto je vhodné hovoriť slová zreteľne, pomaly a s pauzou pred a po slove. Napríklad: „K... ako kocka. Skús to pomaličky so mnou: Kocka.“ Takýto rytmus pomáha dieťaťu napodobniť správnu výslovnosť.

3. Slová s K sa neprepájajú s hrou alebo realitou

Hláska K sa nachádza v mnohých deťom známych slovách – kocka, kočík, kôň, káva, kľúč. Ak sú tieto slová len súčasťou básničky bez prepojenia na reálne činnosti, dieťa si ich nezafixuje dostatočne. Rodič môže tieto slová prirodzene zapojiť do dňa: „Pozri, hráš sa s kockou – povieš kocka?“ alebo „Ideme von s kočíkom – skús povedať K!“ Takéto kontextové opakovanie posilňuje výslovnosť hlásky K v bežnej komunikácii.